reklama

Ohľaduplnosť v odpadkovom koši

„Čo  to bol za nápad, vybrať sa cez pol republiky a v takomto počasí!“ hundrala si popod nos štyridsiatka Klára a prešľapovala z nohy na nohu. Prvý sneh jej liezol na nervy a ešte viac narastajúci zhluk študentov s rovnakým nedeľným zámerom. Nachvíľu pomyslela, že to vzdá, ale naplánované povinnosti jej prikuli nohy k nástupišťu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)


Keď v diaľke zbadala blížiaci sa autobus prepchatý na odpadnutie, všetka krv jej stiekla do čižiem. Hlúčik sa začal nepokojne mrviť, vyhliadky na dlhú cestu vo vydýchanom väzení postojačky nikomu na nálade nepridali.
Po päťdesiatich kilometroch sa chystal vystúpiť jediný pasažier. Jeho uvoľňujúce sa miesto ihneď obsadil svojimi dlhými nohami mládenček, ktorý už predtým dával čudné znamenia hopsalke, čo nastúpila ako posledná.
„Mladý muž, to nevidíte, že pri Vás už pol hodiny stojí šesťdesiatročná pani a zaslúžila by si miesto na sedenie?“ pokúsila sa Klára zastať jedinej spolucestujúcej, ktorá mala žiacky cestovný lístok takmer polstoročia neplatný.
„Ja ešte nemám šesťdesiat...!“ ohradila sa šedivá mladica.
„Tak si stoj, ty ťapa!“ pomyslela si Klára a vzápätí oľutovala, že sa vôbec zaujíma o niekoho, kto si to ani nevie vážiť.
„A Vy sa čo do toho staráte? Toto je moja dobrá priateľka a ja jej držím miesto, to nie je Vaša vec!“ argumentoval mladík a jeho správanie ani nenaznačovalo, že by sa dnes seniori smeli dotknúť svojim zadkom niektorého zo sedadiel.
„Tak sa zodvihni a svoju dobrú priateľku nechaj sadnúť na tvoje miesto, ty rytier!“ zakontrovala Klára napálene. Toto už bola otázka zásady, nie?
„Čo sa Vy do toho miešate, starajte sa o seba!“ rýpal vytrvalo mladík vo veku jej syna ešte chvíľu na celý autobus.
„To je síce pravda, ale červíka do svedomia som ti nasadila, ty macho,“ šepla si popod nos.
Dookola s navlečenými ušami sledovala celý dej „naša budúcnosť“, unavená hneď po narodení a ešte viac po preflámovanej sobotňajšej noci.
Klára sa ešte chvíľu hompáľala na vystretej ruke a keď sa začali ohlasovať prvé mdloby, nehľadiac na okolie, sadla si uprostred cestovných batohov rovno na dlážku. Ešte chvíľu počúvala smiech pobavených juniorov, položila hlavu na kolená a vstúpila do svojho vnútorného sveta.
Konečne sa priblížil cieľ jej cesty, zodvihla sa za posledných úsmeškov diskutujúcich, obliekla si bundu a vyšla do chladného, daždivého večera.
Pri vystupovaní míňala spokojnú pani, ktorá pre istotu uhla pohľadom.
„Nemáš za čo!“ pomyslela si unavená Klára sklamane. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

... 

Tamara Lučinská

Tamara Lučinská

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík:  z komoryz ulicePohľadyCurriculum vitaeInými očamiNedeľná chvíľka poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu