reklama

Noc, nov a natural provider

Je príjemná septembrová noc. Sedím na svojom novom balkóne, uprostred rozkvitnutých muškátov, bylín a košíka so štipcami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Prekrížim si nohy na druhej stoličke a opriem si hlavu o parapet prikrytý domácim kobercom, kde si nosí za slnečných dní vyhrievať kožúšok moja stará mačacia spoločníčka. Obe cítime, že to môžu byť jej posledné slnečné dni, ale tvárime sa, že je všetko ako má byť.
Spoločnosť mi robia cvrčkovia a ich neúnavné koncertovanie za absencie mesačného osvetlenia. Občas sa priľahlou hlavnou cestou preženie osamelé auto, v dome oproti niekto hlasným buchnutím zatvára okno a zobudí psa, ktorý ospanlivo zašteká, susedovie autistická dievčina si na plné gule púšťa z prehrávača lacné ľudovky. Ešte chvíľu a všetko stíchne, lebo neposednú osôbku premôže spánok alebo nervózne klopanie rozospatej susedy odnaproti.
Je to idylka.
Teda, bola by, keby ma mechúr nezdvihol zo stoličky. Keď už som na nohách idem sa poobzerať do chladničky po nejakej dobrote. Zvysoka kašlem na zásadu nejesť po osemnástej hodine... alebo je to po dvadsiatej? Všetko jedno, s úsmevom si víťazoslávne nesiem posledný kúsok dávno vychladnutej pizze a razom pochopím pointu toho, prečo sme kedysi navzdory strachu, pesimizmu a negativizmu vystrčili nos z jaskyne. S chuťou zahryznem do trojuholníka, keď začujem slabé: „C-c-c-c...“
Suseda zdola.
„Ani vy nemôžete spať?“ opýta sa potichu, zbehlá v miestnych nočných diskusných zvyklostiach. Občas ich riešim slúchadlami na ušiach a sledovaním filmu na počítači.
„Ani nie, mne sa nechce, je škoda prespať takúto dokonalú noc.“
Vykloní sa z balkóna, aby si ma premerala doslova zdola nahor.
„Videli ste správy? To už čo sa v dnešnej dobe..."
„Nevidela, našťastie nevlastním televízor,“ prerušujem bez ostychu hroziaci prílev sťažností a nadávok.
Nad hlavou sa jej rozsvietia tri otázniky s výkričníkom a súcitne navrhne: „Kúpili sme si nový, plazmový s veľkou obrazovkou a starý sme odniesli do pivnice. Ak by ste chceli...“
„Nechcem,“ znova ju nevychovane preruším.
„Ale ja vám ho darujem, nechcem peniaze, Keď sa neurazíte...“
„Neurazím, ďakujem, netúžim po televízore.“
Nesúhlasne potrasie hlavou, ale možno jej iba tŕpne krk od toho vykláňania.
„Ako môžete prežiť bez televízora?“
„Spokojne“
„Tak ja idem, skúsim zaspať, som taká rozčúlená z tých správ...“
„Dobrú noc!“ zaželám jej úprimne a vraciam sa k svojej, už aj tak studenej pizzi. 
Na zlomok sekundy ma ovládne pohnútka využiť dobre mienenú ponuku, ktorá mizne spolu s posledným kúskom dobroty. O trh s televízormi sa postarajú susedia. Spomeniem si na detstvo a starú, čiernobielu elektrónkovú telku, ktorú otec opravoval poriadnou dávkou buchnátov. Zachichotám som sa s rukou na ústach až mi zabehne a cvrčkovia na okamih stíchnu. Po chvíli znova naladia svoje nástroje. Možno do prvých mrazov, potom prepnem na iný kanál.

Tamara Lučinská

Tamara Lučinská

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík:  z komoryz ulicePohľadyCurriculum vitaeInými očamiNedeľná chvíľka poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu