Volím si slobodu

Autor: Tamara Lučinská | 24.3.2009 o 18:15 | Karma článku: 12,23 | Prečítané:  2419x

   Do volebnej miestnosti kráčali mĺkvo všetci. Nie, nebola to žiadna rodinná udalosť. Nič, na čo by mohol a chcel byť hrdý. Iba jeden z fragmentov života "po"...

   Písal sa rok 1986, štvrťstoročie od okamihu, keď prechádzal bránou jáchymovskej väznice zlomený, okradnutý o ilúzie, s iskierkou nádeje v očiach, čo si neprestajne obzerali svet naokolo.
Pátrali po známych veciach, sledovali pohyb a zaznamenávali zmeny počas jedenásťročnej neprítomnosti.

   Obklopený dospelými deťmi, ktoré idú poprvýkrát splniť svoju občiansku povinnosť.  Ktovie, prečo tomu hovoria právo voľby, keď vôbec nejde o voľbu. Ide o stádovité potvrdenie červenej vôle jedinej a najlepšej strany.
Na chrbte cíti pohľad neviditeľných očí, ktoré z tieňa dozerajú na stopercentnú dobrovoľnú účasť.
V hlave mu rezonuje tisíckrát opakovaná otázka: "Načo to všetko bolo dobré!?"

   Písal sa rok 1990. Dožil sa svojich prvých a aj posledných slobodných volieb. Netuším, čo bolo označené na jeho volebnom lístku, ale viem presne, čo na ňom dozaista označené nebolo.
Onedlho už nemal možnosť voľby, dýchla naňho jáchymovská uránová papuľa.
Pred minulosťou sa nedá ukryť.

   Píše sa rok 2009. Uvoľnene kráčam so svojim dospelým synom k volebnej urne a presne viem, čo na mojom hlasovacom lístku označené nebude.
V hlave mi rezonuje vďačnosť za ten slastný náznak slobody.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Psychiater Hašto: Rumunské siroty sú príkladom, čo sa stane dieťaťu bez puta s matkou

Jozef Hašto vysvetľuje, ako vzniká väzba matky a dieťaťa.

Letanovská: Odpor voči Remišovej rastie. Stráca podporu kľúčových ľudí

V strane podľa odchádzajúcej členky prebieha diskusia o výmene líderky.


Už ste čítali?