Je ako dym v očiach

Autor: Tamara Lučinská | 12.8.2005 o 18:57 | Karma článku: 6,42 | Prečítané:  1396x

   Stískam  zovretú  päsť  pevne  rozhodnutá  viac  ho  už  nikdy  nevypustiť.  Bude  mi  patriť  navždy.

   Ktovie ako bude vyzerať v mojej dlani, možno mi splní želania ako zlatá rybka. Počúvam so zatajeným dychom, ovoniavam pomedzi prsty s očakávaním nostalgických spomienok. Je taký hebký, že mu moje dotyky môžu ublížiť. Vložím zovretú ruku do vrecka, aby nebodaj nevykĺzol, ďalšia šanca nebude. Zvedavosť prehlbuje pokušenie na sekundu povoliť zovretie a presvedčiť sa, či sa mu niečo nestalo.

   Päsť vo výške očí pomaly uvolňujem a sústredene striehnem na najmenší pohyb. Sklamaná roztvorím prsty dokorán a nechápavo sa obzerám. Stavila by som sa, že som ho mala, že mi patril, že som ho ovládla. Ako je to možné?

   Hľadám odpoveď v zrkadle, v kalendároch, v tvárach detí, v napadaných listoch stromov, na fotkách, v známychneznámych pohľadoch.

   Je preč.

   Iba  prekĺzol okolo tváriac sa, že je iba môj a škodoradostne sa navždy vzdiaľuje, aby ten istý žartík vyviedol na niekom úplne inom, na všetkých, ktorí v neho uverili.

   Asi by som ich mala varovať. Zastaviť a vyrozprávať ako sa veci majú.

   Radšej nie. Neuverili by mi. Roztvárajú dlane a snažia sa ho chytiť, istí si výsledkom. Ešte by ma vysmiali.

   A možno vôbec neexistuje...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Chaos sa šíri krajinou

Šialenejšie ako meniť zákon pre Cibulkovú je zaradiť poľnohospodárstvo do očkovania kritickej infraštruktúry.


Už ste čítali?