Noc, nov a natural provider

Autor: Tamara Lučinská | 2.9.2016 o 18:33 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  330x

Je príjemná septembrová noc. Sedím na svojom novom balkóne, uprostred rozkvitnutých muškátov, bylín a košíka so štipcami. 

Prekrížim si nohy na druhej stoličke a opriem si hlavu o parapet prikrytý domácim kobercom, kde si nosí za slnečných dní vyhrievať kožúšok moja stará mačacia spoločníčka. Obe cítime, že to môžu byť jej posledné slnečné dni, ale tvárime sa, že je všetko ako má byť.
Spoločnosť mi robia cvrčkovia a ich neúnavné koncertovanie za absencie mesačného osvetlenia. Občas sa priľahlou hlavnou cestou preženie osamelé auto, v dome oproti niekto hlasným buchnutím zatvára okno a zobudí psa, ktorý ospanlivo zašteká, susedovie autistická dievčina si na plné gule púšťa z prehrávača lacné ľudovky. Ešte chvíľu a všetko stíchne, lebo neposednú osôbku premôže spánok alebo nervózne klopanie rozospatej susedy odnaproti.
Je to idylka.
Teda, bola by, keby ma mechúr nezdvihol zo stoličky. Keď už som na nohách idem sa poobzerať do chladničky po nejakej dobrote. Zvysoka kašlem na zásadu nejesť po osemnástej hodine... alebo je to po dvadsiatej? Všetko jedno, s úsmevom si víťazoslávne nesiem posledný kúsok dávno vychladnutej pizze a razom pochopím pointu toho, prečo sme kedysi navzdory strachu, pesimizmu a negativizmu vystrčili nos z jaskyne. S chuťou zahryznem do trojuholníka, keď začujem slabé: „C-c-c-c...“
Suseda zdola.
„Ani vy nemôžete spať?“ opýta sa potichu, zbehlá v miestnych nočných diskusných zvyklostiach. Občas ich riešim slúchadlami na ušiach a sledovaním filmu na počítači.
„Ani nie, mne sa nechce, je škoda prespať takúto dokonalú noc.“
Vykloní sa z balkóna, aby si ma premerala doslova zdola nahor.
„Videli ste správy? To už čo sa v dnešnej dobe..."
„Nevidela, našťastie nevlastním televízor,“ prerušujem bez ostychu hroziaci prílev sťažností a nadávok.
Nad hlavou sa jej rozsvietia tri otázniky s výkričníkom a súcitne navrhne: „Kúpili sme si nový, plazmový s veľkou obrazovkou a starý sme odniesli do pivnice. Ak by ste chceli...“
„Nechcem,“ znova ju nevychovane preruším.
„Ale ja vám ho darujem, nechcem peniaze, Keď sa neurazíte...“
„Neurazím, ďakujem, netúžim po televízore.“
Nesúhlasne potrasie hlavou, ale možno jej iba tŕpne krk od toho vykláňania.
„Ako môžete prežiť bez televízora?“
„Spokojne“
„Tak ja idem, skúsim zaspať, som taká rozčúlená z tých správ...“
„Dobrú noc!“ zaželám jej úprimne a vraciam sa k svojej, už aj tak studenej pizzi. 
Na zlomok sekundy ma ovládne pohnútka využiť dobre mienenú ponuku, ktorá mizne spolu s posledným kúskom dobroty. O trh s televízormi sa postarajú susedia. Spomeniem si na detstvo a starú, čiernobielu elektrónkovú telku, ktorú otec opravoval poriadnou dávkou buchnátov. Zachichotám som sa s rukou na ústach až mi zabehne a cvrčkovia na okamih stíchnu. Po chvíli znova naladia svoje nástroje. Možno do prvých mrazov, potom prepnem na iný kanál.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?