reklama

Odviate vetrom doby

Pristihla som svoju myseľ, ako už niekoľko dní pracuje v retro štýle. Všetko to začalo sobotňajším zberom bylín, pri ktorom sme sa s mojou najdávnejšou priateľkou ocitli v spomienkach zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Akoby nás vôňa tých rastliniek preniesla v čase. Bolo to celkom príjemné klábosenie, čo nám pootváralo a prevetralo dávno odložené príbehy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

 Včera večer som sa zas ponorila do čiernobieleho filmu z roku sedemdesiateho prvého, kde Karel Höger spolu s Danou Medřickou neopakovateľne zahrali príbeh obyčajnej ľudskej samoty, túžby, strachu, nádeje a pripomenuli dnešnému divákovi, že ich ľudia prežívali rovnako pred štyridsiatimi rokmi tak, ako aj dnes.
Ak na zemskom povrchu podlieha všetko premenám, city sú to jediné, na čo sa môžme spoľahnúť.
Dokonca aj oni porovnávali svoju dobu prítomnú s tou zašlou. 
Ako bodku za víkendom bolo príjemné vidieť v policiach samoobsluhy konzervy, vyrobené z plechu na karosérie...z takého istého sme ako deti pili džús Karola a Sabina. Stačilo pracne urobiť dve dierky na viečku bez poranenia a mohli sme si vychutnať výrobok z našich pionierskych zberov kôry, dochutený odpornou pachuťou hrdzavého železa. 
Pri telke aj na stavbe sa servírovalo pivo vo fľaši, ktorá nemala žiadnu nálepku. Teraz je mi už jasné prečo. Aj keď nemyslím, že by sa nad tým niekto v tých časoch zamýšľal. 
Mlieko, smotana, jogurty, všetko bolo v skle.
 
 Aby dostali zrelí partneri izbu v beznádejne obsadenom hoteli, dostal vrátnik úplatok - bankovku dvadsaťpäťkorunáčky. Až potom som si spomenula, že nám mama kedysi na kolotoče dávala bankovky s hodnotou päť korún. 

 Rada som chodila otcovi pre cigarety, pretože mi stále ostalo, ktovie prečo, na "žabku načapovanej zmrzliny".
"Marice s filtrom, prosím!" Úsmev, nikto sa nepýtal, koľko mám rokov a nestresoval, že maloletým sa cigarety nepredávajú...Zato do desiatej hodiny dopoludnia bol zákaz podávania alkoholických nápojov. 

 Milovala som popoludnia u Katynény, celá jej kuchyňa rozvoniavala. Narodila s v Brazílii, v prístave, kde sa nakladali vrecia s praženou kávou. Dokázala o tom donekonečna rozprávať tou svojou smiešnou slovenčinou a ja som ju s otvorenými ústami dokázala neúnavne počúvať.
Vypáčila béžovú plechovicu s kávou a kým ju pripravovala do pohárov od horčice, ofrflala podradnú kvalitu, vykreslila chuť a vôňu, ktorá sa plazila prístavom: "To neny ako této ščanky tu, to bol nápoj ako v rajskej záhrade. Navarili sme hektolytry a pily to aj decka od smadu. Naobed vyprážané banány, ale né takéto smety. U nás sa s banánmi ake vozia sem iba opice ohadzujú." 
V septembri sme sa tešili na slávnosti a sprievody vinobrania. "Hjozno jadi papkáme." Niesli sme si hrdo nad hlavami nápis a čudovali sa, prečo sa na nás z chodníka všetci tak čudne usmievajú. 
Presne tak, ako sa ja teraz usmievam, keď mi prebleskujú mysľou tieto útržky z detstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Človek by sa nemal vracať do minulosti, ale mal by naplno prežívať prítomnosť.
Súhlasím.
Raz začas, keď mozog vypne od životne dôležitých povinností, takýto druh spomienkových výletov príde celkom vhod.
Dokonca môže aj liečiť.

Tamara Lučinská

Tamara Lučinská

Bloger 
  • Počet článkov:  122
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík:  z komoryz ulicePohľadyCurriculum vitaeInými očamiNedeľná chvíľka poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu